Jozef Gargulák

Príbehy nielen z Vrátnej

Príbehy o začiatkoch Horskej služby vo Vrátnej doline od roku 1958, o budovaní záchranných staníc, záchranných akciách, lezení, lyžovaní a všetkom čo s tým súvisí

Vrátna dolina · Malá Fatra

Kniha

O knihe

Zbierka poviedok zo života prvých horských záchranárov vo Vrátnej doline. Skutočné príbehy z čias, keď sa Horská služba pod Rozsutcom ešte len rodila — písané človekom, ktorý pri tom stál od začiatku.

  • 188 strán
  • Tlačí sa na objednávku — každý výtlačok vzniká pre konkrétneho čitateľa
  • Kniha sa tlačí na objednávku a doručuje priamo z tlačiarne. Doručenie zvyčajne do 2 – 3 týždňov od zaplatenia.

Autor

O autorovi

Jozef Gargulák sa narodil 3. marca 1928 v Beňušovciach na Liptove. Celý jeho život bol spojený s horami, najskôr ich navštevoval ako turista, lyžiar a horolezec, v roku 1958 nastúpil ako platený zamestnanec – záchranár do Horskej služby vo Vrátnej. Po niekoľkých rokoch sa stal náčelníkom a tu pracoval až do odchodu do dôchodku v roku 1991. Zomrel 14. decembra 2010.

Príbeh knižky

Ako vznikla táto knižka

Pár dní po pohrebe môjho otca som prišiel k nemu domov. Na stole ležala kopa popísaných papierov. Niektoré boli písané perom, iné ceruzkou, zopár vytlačených na tlačiarni. Otec vedel dobre písať. A po odsťahovaní z domu v Terchovej do bytu v Žiline začal mať na písanie dosť času. Výsledkom bolo, že mi nechal asi šesťdesiat poviedok a príbehov. Veselé aj smutné, opísal v nich svoje detstvo, mladosť, vojenčinu, ale najviac príbehov bolo o jeho práci v Horskej službe vo Vrátnej.

V roku 2013 som z príbehov a poviedok urobil knižku a dal vytlačiť zopár kusov. Ale ako plynul čas a knižky som rozdával, postupne som zistil, že už rozdávať nemám čo. Nie som si istý či by s tým otec súhlasil ale rozhodol som sa, že to urobím tak, aby si knižku mohol kúpiť každý kto má záujem.

Maroš Gargulák

Ukážka z knihy

Prišiel dlho očakávaný termín, prvý február 1958. Sedím v autobuse zo Žiliny do Terchovej. V batožinovom priestore mám odložený batoh, v batohu lyžiarky, nafukovací matrac, spací vak, malý jednoplatničkový varič, ešus, zopár vecí na oblečenie a hygienu. Na polici nad hlavou lyže. To je celá moja výbava. Nastupujem do nového zamestnania. Prijali ma do Horskej služby Malá Fatra so sídlom vo Vrátnej.

Mal som zvláštny pocit stiesnenosti, lebo aj moje prijímanie do zamestnania bolo tak trochu zvláštne. Vyberali ma členovia oblastného výboru Horskej služby. To boli volení predstavitelia dobrovoľných členov Horskej služby, niečo ako rada starších. Už niekoľko týždňov si ma oťukávali. Chceli vedieť všetko. Ako lyžujem, ako sa chovám, ako komunikujem s ľuďmi, ako robím horolezectvo a aj to, aký vediem súkromný život, lebo som po rozvode, aby som neurobil hanbu organizácii, ktorú považovali za výnimočnú. Uchádzačov nás bolo viac. Mali si z čoho vyberať. Podarilo sa mi prejsť týmto sitom a nastupujem do práce.

Autobus vtedy chodil len po Terchovú, potom bolo treba šliapať peši sedem kilometrov. Prišiel som pod sedačkový výťah a vstúpil do starého rozpadávajúceho sa dreveného baraku, ktorý v minulosti slúžil ako zariadenie staveniska pri výstavbe sedačkovej lanovky.

Môj nový kolega Žopa (Jozef Paňák) ma zaviedol do bytovky, ktorá ešte nebola celkom dokončená. Celá bola prázdna a špinavá od malty a vápna. Bol mi pridelený byt na poschodí. Mal dve izby, bez kuchyne. V izbách boli piecky na tuhé palivo. V kúpeľni bol bojler, taktiež na tuhé palivo. Vybalil som si svojich pár vecí a rozmýšľal, ako začať žiť v tomto novom prostredí, v novom byte s veľkými hrubými balkónovými stĺpmi, ktoré úplne tienili izbu. Kde vziať drevo na kúrenie, ako si doviezť váľandu a skriňu alebo spálňu, ktorú mi po svadbe s Helenou urobil otec a ja som ju natrel a nafládroval, takže vyzerala celkom dobre. Aj nejaké hrnce mi bude treba kúpiť. Problém bol, ako to doviezť.

Po dvoch týždňoch mi prišiel list, že ma prijali do Horskej služby od prvého februára 1958 s mesačným platom tisícdvesto korún. Začal som rozmýšľať, že som asi stúpil vedľa, keď som išiel sem robiť. Platiť byt, stravu, alimenty na Alenku a tisíc rôznych drobností, ktoré potrebujem k novému zamestnaniu, to asi bude veľmi zlé. Môj šéf Džon (Eugen Weiner) mal manželku chatárku a nemal problém s bytom ani so stravou. Kolega Žopa žil s manželkou, ktorá bola zamestnaná v chate. Tiež platil alimenty na jedno dieťa, ale robili dvaja. No ja som chcel lyžovať a robiť horolezectvo, preto som tu. Podvečer som poprosil Žopu, aby ma prijal na návštevu, lebo z toho, čo vidím okolo seba, som bezradný. Debatovali sme do noci a na konci debaty sme urobili prvú dohodu. Zajtra po robote zoberieme jeho obojručnú pílu a sekeru a pôjdeme na zopár bučkov pod Biele skaly. Išli sme, nachystali sme dreva možno na celú zimu. Bučky sme napílili tak, aby som ich po jednom kuse stiahol za lyžami domov. Každé ráno som zavčasu vstal a išiel stiahnuť kus dreva a večer znova aj niekoľkokrát. Pivnica sa plnila. Postupne som si kúpil rámovú pílu aj sekeru a pravidelne som si kúril. V izbe málo, tam som mohol čítať aj v spacom vaku, ale hlavne v kúpeľni, takže som sa mohol sprchovať v teplej vode.

A život sa začal dostávať do trošku pravidelných koľaji. Nahovoril som šoféra z Interhotelov (im patrili všetky hotely a chaty vo Vrátnej), aby urobil niektorý večer, alebo v nedeľu čiernu jazdu do Žiliny a doviezol mi veci – nábytok, spálňu a mnoho drobností. Išiel a doviezol. Spálňu som dal do veľkej izby v ktorej som nebýval. Jednu skriňu a váľandu som dal do malej. Na varenie do predizby som si urobil poličku a starý hrdzavý varič som vymenil za dvojplatničku.

Udomácňoval som sa. Postupne som sa zoznamoval s chatármi na okolitých chatách. Títo vždy žiadali prednášku Horskej služby, lebo v zime mali väčšinu účastníkov z vysokých škôl. Začal som preto chodiť na prednášky šéfa a Žopu a počúval, učil sa. Učil som sa aj doma, lebo vysokoškoláci dávali vedome zákerné otázky. Asi o mesiac som začal chodiť na prednášky stredným školám. A osmelil som sa, išlo mi to. Prednášky patrili do náplne práce Horskej služby. Musel som na ne dávať potvrdenky a časť peňazí odviesť zamestnávateľovi. Zo začiatku som sa hanbil zobrať nejaké peniaze naviac. Časom som si zvykol. Vedúca právnickej fakulty, ktorá mala trvalo zaistené kurzy na Chate pod Chlebom, prišla vždy na konci prednášky a položila predo mňa, akoby tajne, obálku. Potichu som poďakoval a vedel som, že v obálke je sto korún. To bolo na tú dobu dosť peňazí. Starý pán Cottiofan, ktorý robil vedúceho pre nemecké skupiny, bol poctivec a nechcel klamať, tak vyberal pri vstupe do jedálne vstupné. Niekedy vybral päťdesiat korún, ale niekedy aj dvesto. Niektorí chatári nás nechali prespať zadarmo a dostali sme v kuchyni aj večeru. Niektorí si nechali zaplatiť nocľah aj stravu. Tých sme postupne po čase vyradili. S chatárom na Chate pod Chlebom som sa spriatelil. Keď sa dozvedel, že som v zlej finančnej situácii, ponúkol mi možnosť nosiť tovar z hornej stanice výťahu do chaty. Takto som si začal privyrábať.

Dosť peňazí som minul na horolezectvo. Všetko som si platil sám, hoci som horolezectvo potreboval aj pre svoje zamestnanie. Každý víkend navštevovali Vrátnu horolezci zo Žiliny, Považskej Bystrice, z Frýdku-Místku, z Ostravy, ale aj z Brna. Môj šéf neliezol. Žopa liezol dobre. Ja som naháňal svoju odbornosť túrami v Tatrách. Po zoznámení s chatármi v Tatrách som prespával rôzne. Najviac v bivakoch, v chate na Zelenom plese v malej elektrárni, v ostatných chatách vždy buď na zemi v spacáku, alebo s nosičmi na upravenom kokse v sklade. Takto som chodil, až kým som sa nezoznámil s horolezcami z Považskej Bystrice. To bol pomerne bohatý oddiel. Vstúpil som doň a platili nám dvakrát do mesiaca cestu do Tatier a ubytovanie. Ďalšie nedele v mesiaci som odslúžil v robote a to som robil po celý život, lebo občas neprišli dobrovoľní členovia do služby a bolo ich treba zastúpiť. Jeden z nás profesionálov slúžil ako dispečer každý voľný deň a sviatok.

Z kapitoly Život vo Vrátnej

Objednať knižku · 17,00 €

Objednávka

Objednať knižku

Cena 17,00 € vrátane poštovného. Kniha sa tlačí na objednávku a doručuje priamo z tlačiarne. Doručenie zvyčajne do 2 – 3 týždňov od zaplatenia.

Toto je náhľad webu — objednávať zatiaľ nie je možné.